Klimatická zmena mojimi očami

Autor: Miroslav Šnobel | 5.10.2019 o 11:30 | Karma článku: 1,25 | Prečítané:  402x

Zmena klímy (tj. premenované „globálne otepľovanie“)? Ja sa radím medzi skeptikov. Poburujúce? Klepete si na čelo či ste si rovno odpľuli? Treba si daný problém a moju reakciu naň aspoň trochu rozviesť, aby ste ma pochopili.

V prvom rade – klíma sa mení každý deň, každý mesiac, každý rok od počiatku sveta. Nikde nie je žiadny termostat, na ktorý už nikto 4,5 miliardy rokov nikto nesiahol. Preto, keď sa niekto baví o zmene klímy, vždy si treba uvedomiť, že sa diskusia točí okolo zmeny klímy spôsobenej ľudstvom. Druhá dôležitá vec – v mojom ponímaní nejde ani tak o to, či človek prispel k zmene klímy ako o to, ako veľmi prispel a hlavne, či má v moci niečo s tým spraviť.

Teraz trochu obšírnejšie, z každého rožku – trošku (ale pokúsim sa byť stručný). Najčastejšie sa pri zmene klímy skloňuje produkcia oxidu uhličitého, ktorý funguje ako skleníkový plyn, pričom problémy vraj začali priemyselnou revolúciou. Tá sa začala v roku 1760 no k otepľovaniu prišlo až okolo roku 1980. Aj preto sa v médiách občas objavili správy, že prichádza nová doba ľadová. Neskôr sa prešlo ku globálnemu otepľovaniu a dnes sme pri klimatickej zmene. V súčasnosti je priemerná teplota vyššia približne o 1°C, hoci som sa nedopátral, voči akej referenčnej hodnote resp. tá hodnota sa mení podľa toho, koho graf sledujete. Najnovšie sa straší zdvihnutím teploty o 6,5°C do roku 2100 (a zase neviem, či to je zmena oproti súčasnému stavu alebo oproti referenčnej hodnote z pred 1000 rokov).

Ak by som sa zameral na samotné CO2 ako ku skleníkovému plynu, treba si uvedomiť jedno – jeho kumulatívny efekt vyššou koncentráciou klesá. To znamená, že napríklad súčasných 400ppm CO2 v ovzduší zdvihlo teplotu o 5°C (oproti teoretickému stavu atmosféry bez CO2), no zdvojnásobenie tejto hodnoty (na 800ppm) by nezdvihlo teplotu o dvojnásobok ale už len o 0,1°C až 1,5°C (podľa toho, z ktorej štúdie by ste vychádzali):

Klesajúci efekt obsahu CO2 v atmosfére: https://wattsupwiththat.com/2014/08/10/the-diminishing-influence-of-increasing-carbon-dioxide-on-temperature/Klesajúci efekt obsahu CO2 v atmosfére: https://wattsupwiththat.com/2014/08/10/the-diminishing-influence-of-increasing-carbon-dioxide-on-temperature/

Druhý problém pri CO2 vidím v tom, že práve o jeho emisiu sa zaujímajú hlavne prosperujúce (bohaté) štáty, pričom práve tieto štáty každým rokom toho CO2 vypúšťajú menej a menej. V súčasnosti je najväčším producentom Čína, ktorá našťastie svoju „priemyselnú revolúciu“ pribrzdila a ich emisia posledné roky aspoň nerastie takým tempom ako do roku 2010, no predpokladám, že India sa ešte len zobúdza a nemal by jej robiť problém Čínu dobehnúť. A podobne na tom budú aj ostatné rozvojové krajiny.

Produkcia CO2 podľa štátov: https://www.carbonbrief.org/guest-post-chinas-co2-emissions-grew-slower-than-expected-in-2018Produkcia CO2 podľa štátov: https://www.carbonbrief.org/guest-post-chinas-co2-emissions-grew-slower-than-expected-in-2018

„Problém“ s CO2 vidím aj v tom, že 96% z neho produkuje samotná príroda. Či už samotná fauna a flóra, tak aj uvoľňovanie z oceánov či z hornín, ktoré zvetrávajú. Ono je potom otázka, čo bolo skôr – oteplenie vďaka slnečnej aktivite, ktoré zohrialo oceány a tie vypustili viac CO2 alebo CO2, ktoré spôsobilo skleníkový efekt a to zohrialo oceány. Každopádne treba podotknúť, že to, čo si príroda vyprodukuje aj rovno nazad „spotrebuje“ a len človek je čistým producentom.

Najväčším skleníkovým plynom však je obyčajná vodná para (má až trojnásobný efekt oproti CO2) a ich efekt sa navyše navzájom prekrýva. To znamená, že pri jasnej oblohe (s nízkou relatívnou vlhkosťou) môže oxid uhličitý prispievať 26% ku skleníkovému efektu. Voda však pri najpriaznivejšom počasí prispieva až 36%. Tento efekt potom zvyšujúcou sa vlhkosťou (a oblačnosťou) rastie až na 72% a vtedy môže efekt CO2 klesnúť pod 10%. Voda však blokuje aj teplo (energiu) dopadajúcu na samotnú zem, takže má aj opačný efekt, nie len skleníkový.

Skleníkové plyny a ich skleníkový efekt: https://en.wikipedia.org/wiki/Greenhouse_gasSkleníkové plyny a ich skleníkový efekt: https://en.wikipedia.org/wiki/Greenhouse_gas

 

Okrajom spomeniem aj ozón (O3) – isto si spomínate na varovania pred ozónovou dierou. Zatiaľ čo CO2 zabraňuje uniknúť teplu vo forme infračerveného žiarenia nazad do vesmíru (preto „skleník“), ozón chráni zem pred samotným žiarením z vesmíru. Tentoraz však na opačnej strane viditeľného spektra – v ultrafialovom pásme. Preto sa aj pri „ozónových dierach“ varovalo pred opaľovaním na poludňajšom slnku bez patričného opaľovacieho krému, nakoľko ozón odráža práve ultrafialové žiarenie. Našťastie sa v priemysle od roku 1986 začalo upúšťať od substancií, ktoré ničili túto ozónovú vrstvu a jej stav sa postupne vracal do normálu:

Produkcia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu: https://ourworldindata.org/ozone-layerProdukcia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu: https://ourworldindata.org/ozone-layer

Ale to už zachádzam do podrobností, o ktorých som vlastne ani nechcel písať. Vráťme sa k tej zmene klímy. Častokrát sa v médiách objaví titulok na štýl: „97% vedcov sa zhodlo..“. Zisťoval si niekto, kde sa to číslo „97“ nabralo? Veľmi stručne – vytvoril ho tím ľudí zoskupených okolo „blogera“ a psychológa (ak sa to tak dá nazvať), ktorí zobrali približne 12 tisíc rôznych vedeckých štúdií a začali prehľadávať ich abstrakty, hľadajúc niečo ohľadom klímy. Samotnú kontrolu vykonávalo 24 dobrovoľníkov, pričom po krátkej chvíli ich zostalo už len 12. Z tých 12000 štúdií rovno 66% vylúčili, pretože sa daného subjektu netýkali ani okrajovo a z toho zvyšku im akosi zázračne vyšlo číslo 97%. Aká je však skutočnosť? Z tých 12000 štúdií sa priamo zmeny klímy spôsobenej človekom týkalo len 0,5% (65). Navyše, keď sa spravil prieskum medzi autormi vybraných štúdií, zareagovalo len niečo vyše tisíc z nich a 63% nesúhlasilo s daným záverom. Následné podrobnejšie kontroly odhalili, že výsledky sú nekonzistentné a neobjektívne. Kvalita údajov je nízka a dokonca ich vlastný validačný test odhalil, že ich dáta sú neplatné. Samozrejme, pri takomto závere už je tak nejak automatické, že použité dáta radšej ani nezverejnili, takže sa nedajú spätne overiť a výsledok zreprodukovať. No to sa už do médií nedostalo a pôvodný záver si začal žiť svojím životom, ktorý tu medzi nami zostane už asi navždy. Podobný scenár môžete vidieť aj pri štúdií o tom, ako očkovanie spôsobuje autizmus. To už viac váhy prikladám k petícii skutočných vedcov, ktorí odmietajú „Kyotskú dohodu o globálnom otepľovaní“: http://www.petitionproject.org/

Už to zase začína byť extrémne dlhý blog (a to som zmazal už 4 napísané odstavce, nech to je kratšie), tak už len dva krátke body na zamyslenie + záver. Počuli ste o tom, že na otepľovaní nemá veľký vplyv CO2 ale chlór-fluorované uhľovodíky (CFC)?

Vplyv CFC na teplotu: https://phys.org/news/2013-05-global-chlorofluorocarbons-carbon-dioxide.htmlVplyv CFC na teplotu: https://phys.org/news/2013-05-global-chlorofluorocarbons-carbon-dioxide.html

 

Za pozornosť tiež stojí zmienka o tom, že Slnko sa chystá priškrtiť svoje žiarenie približne o 50%, takže skleníkové plyny sa môžu ešte hodiť. Môže sa opakovať aj scenár z pred 300 rokov, kedy v júli na poliach pomrzlo obilie (vyvrcholenie malej doby ľadovej resp. viď. „Maunderovo minimum“). Začiatok tohto útlmu sa odhaduje na rok 2020, takže nepotrvá dlho a zistíme, či je predpoveď správna alebo nie: 

Príchod útlmu slnečnej aktivity: https://electroverse.net/professor-valentina-zharkova-breaks-her-silence-and-confirms-super-grand-solar-minimumPríchod útlmu slnečnej aktivity: https://electroverse.net/professor-valentina-zharkova-breaks-her-silence-and-confirms-super-grand-solar-minimum

 

Na úplný záver už len úvahu. Nedávno vznikol mediálny výtvor zvaný „Gréta“, ktorý krásne ukázal, ako ďaleko sme sa dostali s politickou korektnosťou, ktorá zatienila zdravý rozum (blog o vzniku danej postavičky: https://kremlik.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=723093 ) . Každopádne, zamyslel sa niekto nad tým, ako vyzerá dnešný (západný) svet? Občas mám pocit, že ľudia si myslia, že existujú nejaké veľké korporácie vlastniace továrne na produkciu CO2 a proti nim treba bojovať. Akosi si neuvedomujú, že CO2 je vedľajší produkt výroby niečoho, čo ľudia používajú/potrebujú/chcú a ak chcú so svetom niečo spraviť, musia začať u seba. Štát môže zasiahnuť len minimálne a aj to nedopadne vždy dobre. Napríklad, zatvorenie uhoľných elektrární. Ok, zatvoria sa. Lenže el. energia je potrebná/žiadaná a výpadok treba nejak nahradiť. Nemecko to vymyslelo zatiaľ šikovne – dováža energiu zo zahraničia. Oni sa tvária ekologicky ale to, že tá dovážaná je produkovaná (aj) v uhoľných elektrárňach je už nepodstatné. Chcú prejsť na „zelenú“ energiu? Veľa šťastia. Ono slnko svieti len cez deň a vietor tiež nemusí fúkať non-stop, takže potrebujete záložné zdroje. Buď inú elektráreň alebo obrovské batérie, ktorých výroba ani následná recyklácia nie je vôbec ekologicky príjemná. Dokonca sa pomaly začínajú objavovať problémy s recykláciou samotných veterných elektrární, pretože jednotlivé listy nemajú nekonečnú životnosť a samozrejme nie sú z materiálu, ktorý sa v prírode samovoľne rozloží. Takže alebo ich niekde skládkovať alebo postaviť obrovské drtiče, ktoré si s nimi poradia (a samozrejme zase spotrebujú enormné množstvo energie či už pri samotnom spracovaní alebo aj pri preprave daných listov). Solárne panely budú na tom podobne, nakoľko nič nemá „nekonečnú“ životnosť + máme tu technologický pokrok, takže sa pravdepodobne budú objavovať efektívnejšie články, ktorými sa nahradia tie staré.

A ako začať u seba? Príklad – pijete sladené/sýtené nápoje, pivo, víno alebo kávu, čaj? To rozhodne k životu nepotrebujete a ich výroba a následná distribúcia produkuje obrovské množstvo CO2 + samozrejme nezabúdať na následný odpad z obalov, ktorý sa opäť musí zvážať a následne „nejak“ spracovať. Začnite piť čistú vodu z vodovodu. A teraz úprimne, koľkí z Vás to naozaj začnú praktizovať? Prečo si myslím, že nikto? Ono je super protestovať proti zmene klímy a vyžadovať, aby „niekto“ spravil „niečo“ a potom ísť do McDonaldu, dať si tam hamburger, následne sa aute odviesť domov a pustiť si pri pohári vína televízor či sadnúť k PC a listovať internetom. Predpokladám, že veľmi málo ľudí oseká svoj komfortný život. Ale začať treba, najlepšie u seba. Aj malé kroky sú lepšie ako nič. Pekné zhrnutie daného problému vidím v tomto videu:

Pozn: Ako ste si všimli, snažil som sa držať hlavne skleníkových plynov a ekológiu som spomenul len okrajovo, nakoľko to je iná (a podľa mňa oveľa dôležitejšia) téma ako táto a blog by sa stal 3x dlhším, ako je teraz a ten by dočítal naozaj málokto.

Prajem pekný deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Trnka na nahrávke s Kočnerom: Viem, že ma zabijú

Kočnera hnevalo, že Trnka vydieral Haščáka.

Komentár šéfredaktorky

Kočner-Trnka: Ako sa baví šéf gangu s výpalníkom, ktorý začal pracovať na vlastnú päsť

Gorila je podobná trauma ako únos Kováča.


Už ste čítali?