Trochu iná dovolenka

Autor: Miroslav Šnobel | 22.6.2012 o 10:10 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  1077x

Ísť na dovolenku, na dva týždne a vlastným dopravným prostriedkov - to nie je v dnešnej dobe nič neobvyklé, praktizuje to čoraz viac ľudí. Avšak keď k tomu pripíšem - cez dva štáty, len na dvoch kolesách a cez 3000km, dostáva to trochu iný rozmer. Hoci už aj tento dovolenkový štýl je pomerne rozšírený, stále sa nájdu ľudia, ktorí nad ním len zakrútia hlavou, niektorí si po nej klepkajú prstom a v prípade rodičov... nuž, tí nám v čase definitívneho rozhodnutia ísť pravdepodobne začali objednávať miesto na cintoríne.

Moto - Suzuki VStrom DL650Moto - Suzuki VStrom DL650ja

Na začiatku bol nápad, ktorý to všetko odštartoval. Ten nápad však nevznikol hneď, skôr bol výsledkom stretu dvoch rôznych osobností, ktorých predstavy na dovolenku boli diametrálne odlišné a každá z nich tak trochu extrém. Moja predstava príjemnej dovolenky spočívala v celodennom nič-nerobení, občas vychádzka niekam do lesa, hlavne čo najmenej pohybu. Extrém číslo dva bola priateľka, ktorá nás videla pobehovať niekde v pralesoch Južnej Ameriky. A keď sme tieto dva extrémy nechali o seba dosť dlho škrieť, vypadla z toho dohoda, že cestovný prostriedok bude motorka a destinácia Toskánsko.


Plánovanie cesty sme tak trochu (alebo lepšie povedané viac) odflákli. Občas sme prehodili pár viet, ktoré väčšinou začínali slovami: "Mali by sme..." (časom sa to zmenilo na "Už by sme mali..."), ale to bolo asi tak všetko. Kam pôjdeme (k čomu nám poslúžil sprievodca Toskánskom) a akým dopravným prostriedkom sme vedeli. Dátum sme na základe týchto prvých bodov určili na koniec mája, kedy je príroda ešte pekne zelená, teploty sú celkom príjemné, sezóna dovoleniek ešte nezačala a samozrejme - ceny ubytovania sú ešte mimosezónne. Taktiež sme sa dohodli, že spávať budeme v kempoch, hoci potrebné vybavenie sme nemali kúpené a pri predstave, že ho budem musieť nejako pripevniť na už aj tak preplnenú moto, mi veľmi do smiechu nebolo. Našťastie sme našli sieť kepov (v podstate po celej západnej EU), ktoré poskytujú ubytovanie už aj so stanmi, kde stačí prísť a všetko už je nachytané (viac v druhom pokračovaní blogu). Ako čas plynul, blížil sa deň odchodu a my sme sa stále nezačali riadne pripravovať na cestu. V skratke to vyzeralo asi takto:


16 dní pred odchodom:
Odchádzame k rodičom na Slovensko pre motorku (kde som ju garážoval). A už keď sme tu, tak si robíme výlet do Malej Fatry a navštevujeme (už po niekoľký krát) Jánošíkove diery. Počasie nepraje, začína pršať a zatiaľ čo všetci normálni ľudia sa idú niekam ukryť, my postupujeme veselo ďalej. Proste blázni. Nie je nič lepšie ako 2 týždne pred dovolenkou prechadnúť prípadne sa pošmyknúť na mokrých rebríkoch/kameňoch a niečo si zlomiť...

14 dní pred odchodom:
Na ceste domov (na čerpacej stanici) zisťujem, že mi končí STK.

11 dní pred odchodom:
Keďže kontrolu japonskej motorky môže spraviť len slovenská technická kontrola (tj. nemôžem si ju odbaviť v ČR), musím sa opäť vrátiť (len pre doplnenie - cesta z bytu k rodičom a nazad = 750km)

8 dní pred odchodom:
Technická kontrola zisťuje, že mi nesvieti brzdové svetlo. Samozrejme náhradné žiarovky ešte ležali doma, tak mi technik dal 20 minút na opravu, inak vraj cez TK neprejdem a budem musieť platiť za opravný pokus. Letím na najbližšiu čerpačku a snažím sa demontovať zadné svetlo. Samozrejme som predtým pozrel pod sedlo, či tam nie je priamy prístup, ale asi z toho stresu som tam nič nevidel. Nas*atý (a zas*atý) po pol hodine neúspešných pokusoch letím domov, aby som následne v manuály zistil, že som debil a pod tým sedlom to skutočne je. A čo bolo ešte lepšie - celý problém bol v zaoxidovanom kábli, takže v momente, ako som sa dotkol žiaroviek, začali obe svietiť....

5 dní pred odchodom:
Väčšinou sa rezervuje ubytovanie s veľkým predstihom, no my sme extrém, nám stačí pár dní. Našťastie sme našli voľné miesta a plán navštíviť tri rôznye lokality (v každom pobudnúť 3 dni) + 1 noc v Innsbrucku ako medzizastávka sa stáva skutočnosťou. Záver dovolenky si nechávame otvorený (čo sa nám samozrejme kruto vypomstilo).

2 dni pred odchodom:
V piatok (17:45hod) som si uvedomil, že stále som nekúpil niečo proti dažďu, lebo čo ak by náhodou niekde pod Alpami pršalo :). Našťastie kúsok od bytu bol obchod s ochrannými odevmi a aspoň základ sme zohnali. Patrilo by aj cestovné poistenie, keďže tá motorka je predalen o trochu nebezpečnejšia ako gauč v obývačke a pokiaľ možno nejaké lepšie, než to, čo máme ku platobnej karte. Ešteže manžel kamarátky je poisťovací agent a teda nám ho expresne vybavuje.

1 deň pred odchodom:
Dokončujem veci do práce, ktoré počas mojej neprítomnosti nemá kto dokončiť. Akosi mám toho veľa a nevnímam okolie takže ani neviem, čo som okrem toho daný deň robil. Jednoducho mám okno. Okolo 1 hodiny ráno mám všetko spravené a idem konečne spať, zbaliť a pripraviť sa na cestu musím stihnúť ráno pred odchodom.

Deň odchodu:
Helča je z väčšej časti zbalená, ja to nemám našťastie veľmi zložité, takže beriem pár tričiek, dve mikiny, dvoje nohavice a tenisky. Akurát tak do jednej bočnej mototašky. Naplánovaný odchod je na 10:00, to však už tušíme, že plány sa plnili možno tak za komunizmu, v dnešnej dobe je to skôr symbolické určenie cieľa. Ešte drobná príprava a kontrola motocykla a kým sme všetky potrebné veci naložili, už sme mali hodinu meškanie. O 11:05 konečne vyrážame. Slnko je už pekne vysoko a v čiernom moto-oblečení začína byť celkom horko.

 

Posledné minúty pred odchodom


Pokračovanie v 2. časti (ktorú už obohatím o pár fotografií a osekám niektoré nadbytočné slová).

Pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?